Pestovateľská balada

Keď prvé kvietky, vykukli zo zeme,
na malej lúčke, slniečkom zaliatej,
pokypril som pôdu, s láskou zasial semä,
modlitbu venoval, rastlinke prekliatej. 

Konopná kultúra, priateľská nátura,
úcta k slobode, návrat k prírode.

Počasie nádherné, podrástla trávička,
srdiečko spokojné, to bude úroda,
len malá obava o osud políčka,
v mojej duši drieme, nie je to náhoda.

 
Len stonky zostali, ostatné zobrali,
už mám po nádeji, skurvení zlodeji.

že rastlina má svojho ducha, o tom nemajú predstavu,
je to nov
á móda, na diskotéke fajčiť trávu,
žiadny charakter, žiadna úcta, chodia žať tam, kde nesiali,
krádež je ohavný zločin, stokrát sme ich už prekliali.

Našťastie to bola iba mora nočná,
konôpka na lúčke pekne kvitne ďalej,
obťažkaná šiškami, tajomná mladá slečna,
nesie posolstvo o láske zakázanej.

ja ju mám veľmi rád, budem ju užívať,
striedmo a v pohode,
vždy v dobrej nálade